na Blog.cz

Po dlhom čase som opäť späť. ( to je ale ohromne "dlhá" doba, však? :D ). Nemala som nejako chuť nič pridávať, navyše stále niesom v poriadku a musím sa liečiť. Takže tak. Keď bude na blogu Jass vyhodnotenie prvého kola, pridám sem môj dlho ospevovaný sighting :D Zatiaľ ešte nechcem ovplyvniť nikoho myšlienky. Dosť bolo rečí, na rade je desiaty rozhovor, tentokrát so Sedmikráskou, ktorá vlastní blog na adrese fe-e.blog.cz

Je to už strašně dlouho, co bloguji. Ten prvotní důvod, jak jsem se vlastně dostala k blogu byl možná trochu neobvyklý. S kamarádkou jsme na internetu hledaly nějaké obrázky a našly jsme blog plný skvělých obrázků. Napadlo nás, že ty obrázky okomentujeme. Jenže jsme neměly web(blog) a tak jsme si ho založily. Později jsem začala blogovat z nudy, ale poslední dva roky si blogy zakládám proto, abych naplnila něco nepopsatelného, vypsala se a propagovala sebe samu. Od toho také blog je, ne?

Jedním z důvodů je odpověď na otázku první, ale má to i více verzí ;) Každopádně jsem si blog.cz vyhledala sama, nikdo mi ho nedoporučil a tak, prostě jsem na internetu hledala, až jsem našla :D Párkrát jsem si vedla Estránky.cz nebo jiný web v jiné doméně, ale vždycky jsem se nakonec vrátila k blogu.cz, který je podle mého Nejlepší server!

Podle toho na jaké. Když píšu nějaké zážitky, prostě to musím zažít sama :) Ale občas čerpám i z nápadů jiných blogerů, nebo nápadů mých přátel. Dneska (5.5.2012) jsem na téma týdne psala z pohádky "Chytrá Horákyně", kde je řečeno, že "Nejsladší na světě je spravedlivý spánek". Většinou čerpám z přírody - jaro, které nastalo, otvírá květy, barví vše kolem a jsou z toho nápady sami o sobě.

Samozřejmě. Je toho tolik, co mi blogování dává! Pravda, rodiče říkají, že mě ten počítač ničí, ale nechápu, proč si stěžují, když školu zvládám perfektně. Jednou skvělou výhodou je, že jsem poznala báječné lidi. Lidi, kteří dovedou podpořit, poradit i pochválit. A dokonce jsem poznala několik slečen, kterým je stejně jako mě a většinou mají podobné zájmy, jako je psaní, focení, čtení a skauting :) Další výhodou je fakt, že jsem se zlepšila ve focení. Většinou jsem k fotkám žádala kritiku, protože jsem neuměla ostřit a nic, ale teď už je to lepší :) Nebo jsem se zdokonalila v rýmech, ve psaní povídek, což mi pro spisovatelský život jistě k něčemu bude ;) A několikrát se mi stalo, že jsem se poučila z chyb a tak byla napřed třeba v češtině :) Hodně se mi zlepšil pravopis, skoro nedělám chyby a jsem za to vděčná jen těm blogerům, kteří mi ukázali, jak je čeština nádherný jazyk.

Ano, mám! Nehoňte se za vysokou návštěvností, nepište miliony článků, nespamujte. Buďte takoví, jací doopravdy jste. Jedině tak můžete být dobří blogeři, i lidé :)

V najbližšej dobe očakávajte rozhovor s J a tretiu časť "In the far island" :)

Mary

Áno. Názov článku hovorí za všetko. Ráno som sa zobudila, mala som horúčku 39,2. Bola som u doktorky, nasadila mi antibiotiká a ja len dúfam, že mi bude čochvíľa lepšie. Mám strašne slabú imunitu, vždy sa na mňa všetko nalepí. No keďže sa snažím brať všetko optimisticky, má to aj svoje určité výhody. Do školy idem až vo štvrtok. ( Uff, viem si veľmi živo predstaviť, čo všetko budem musieť doháňať :D )

Takže momentálne popíjam teplý čaj, nejedla som nič iné len 2 taniere polievky a ku tomu všetkému prišla sestra s dcérkou, ktorá mi mimochodom, práve sedí na kolenách a ja tŕpnem, aby som ju nenakazila :D. Pred pár hodinkami sme mali návštevu. Konečne sme sa stretli ( asi po viac ako dvoch rokoch) s bývalými susedmi, ktorí sú naši veľmi dobrí priatelia.Skvele sme sa porozprávali.

Viete si dúfam predstaviť, že celý včerajší ale aj dnešný deň bol dosť náročný. Neterka je strašne čiperná, neustále behá a ja nechápem, ako je možné, že zatiaľ stále v pokoji sedí :D Vyzerá to u nás ako po výbuchu, na koberci rozložené kocky, lego kadejaké hračky, plyšáky a porcelánové slony, ktoré sa tu vzali neviem akým zázrakom :D

Ďalšia radostná správa. Dozvedela som sa, že v lete ideme do Chorvátska. Už bolo načase. Dúfam, že to tento rok vyjde, inak ma trafí šľak. Budem za to bojovať, naozaj :D Máme známu, ktorá by nám mohla vybaviť pobyt lacnejšie ( ach áno, protekcia :D ) , takže mi príde blbé túto možnosť nevyužiť.

Navyše keď si predstavím, koľko toho zameškám , hlava ma bolí dvojnásobne viac :D Zase nebudem mať ani šajnu o tom, čo profesori hovoria. Budem to musieť dohnať. S večermi presedenými za počítačom sa musím rozlúčiť. Zmení sa to na večere presedené nad knihami. Hneď sa mi znova skazila nálada.

Mary

Už je to celé nuda :D Tým nemyslím rozhovory, ale ten okopírovaný text, ktorý pridávam na začiatku každého nového rozhovoru :D No nevadí. Keďže momentálne nemám žiadne nápady, ale chcem nutne niečo pridať, je tu spomínaný rozhovor s ironickou Samarou Peroxid z blogu baby-vivian.blog.cz, ktorá je ( len tak mimochodom) jedna z mojich najväčších inšpirácií. Preto som nesmierne rada, že mi odpovedala na týchto 8 jednodcuhých otázok :)

1. Prečo si začala blogovať?
Už odmalička ma veľmi bavilo čítať a písať. A v písaní som mala dosť bujnú fantáziu. Raz som čítala v časopise o blogoch. Čo to vlastne je za úžasnú vecičku. Že je to takpovediac miesto na "vyspovedanie sa". A tak som si povedala, prečo to neskúsiť?

2. Kedy si si založila blog?
Možno niektorých šokujem, ale pamätám si to presne - bola to nedeľa, 14.3.2010 a bolo to nejako navečer. Najprv som rozmýšľala, akú adresu si vytvorím a aby som bola úprimná - nič poriadne a kvalitné ma nenapadalo (ako keby sa to v tých časoch dialo, niečo kvalitné aby mňa napadla, haha). Tak som si vytvorila blog s adresou vivian-baby.blog.cz, ktorý som aj tak o pol hodinu zrušila, haha. A po zmazaní tamtoho blogu som si radšej vytvorila baby-vivian.blog.cz. A stále som tu. Pre niekoho "našťastie", pre niekoho "bohužiaľ".

3. Ako si sa dozvedela o serveri blog.cz?
Teraz by som mohla byť tak trocha komerčná alebo nie? Dozvedela som sa o ňom z časopisu Kamarát. Už si neviem spomenúť na presný výtlačok a vo svojej skrinke, kde všetky magazíny skladujem to hľadať nebudem, ale viem, že tam boli nejaké rady o blogovaní atď. A v ďalšom čísle predstavovali najlepšie servery. A medzi nimi bol aj blog.cz, ktorý ma z tých, čo tam vymenovali, najviac zaujal.

4. Z čoho čerpáš inšpiráciu na články?
Hlavne je to z môjho okolia. Inšpirujem sa mojou triedou, ľuďmi v nej, inšpirácia ma dokáže kopnúť i keď sedím v autobuse a idem zo školy! Ďalej je pre mňa neuveriteľný zdroj inšpirácie aj hudba. Nepočúvam piesne z hitparád, ale počúvam slovenský, prípadne americký hip-hop. A hlavne ten slovenský ma inšpiruje. Určite si teraz myslíte, že "Veď tam sa len nadáva a nič iné!", ale nie je to tak. Skúste si vypočuť pár piesní, ktoré NEHRAJÚ v rádiách/MTV/neviem kde inde. Skúste si ich nájsť na fórach. Neposudzujte hlavne celý žáner podľa toho, že Rytmus urobil pieseň "Čo ti ...ehm, čo ti ehm, na gebulu ci to ehm". Nie všetci sú ako on. Prakticky nikto nie je ako on.

5. Vyplývajú nejaké výhody z toho, že si začala blogovať?
Samozrejme! Mám miesto, kde sa môžem vyrozprávať (vlastne vypísať), keď nikoho nezaujímajú moje pubertálne rečičky. Blogovaním som si taktiež zlepšila písanie, zväčšila slovnú zásobu a naučila som na klávesnici písať všetkými desiatimi prstami, haha. A určite mi blog pomáha aj trošku zväčšovať sebavedomie, i keď nechcem, aby o ňom ľudia z môjho okolia vedeli. Stávam sa sebavedomejšou (a ironickejšou :D), lebo viem, že nie som jediný čudák pod slnkom, haha.

6. Čo najzaujímavejšie sa ti stalo vďaka tomu, že si začala blogovať?
Zaujímavé je pre mňa to, že môj blog navštevujú ľudia z celého sveta. Mám na blogu totiž nastavený tak "zberač vlajok" z rôznych štátov, v podstate mi pribudne jedna vlajka za každého nového návštevníka. A keď sa na to tak teraz pozriem, môžem sa len diviť, odkiaľ som nabrala návštevu z Číny, Severných Mariánskych ostrovov či Antarktídy! Taktiež sa mi aj stalo, že mi nejaká úplne neznáma osoba napísala, že miluje môj blog a dokáže nad ním stráviť celé hodiny. To ma až priam dojalo, tak veľmi by som chcela tú osobu vyobjímať! :)

Rozhodla som sa začať robiť rozhovory s ostatnými blogermi :) Princíp je jednoduchý. Každému záujemcovi položím 8 otázok, na ktoré bude musieť odpovedať. Nie sú zložité a keďže ich ani nieje veľa, bolo by fajn na každú otázku odpovedať trochu obšírnejšie. Kto má záujem o rozhovor, stačí sa ozvať do komentov :) Ale dosť bolo rečí. 8. rozhovor v novej rubrike, tentokrát s babou nesúcou meno Lady Diabolus Mortem , ktorá vlastní blog na adrese diabolus.blog.cz.

1. Prečo si začala blogovať?
Už je to celkem dlouho, takže nevím přesně, ale hlavně mě zaujalo to, že si můžu psát co chci a nikdo z okolí o tom nebude vědět. Do té doby jsem moc s lidmi nekomunikovala a tak jsem nemohla sdílet nadšení z toho, že jsem dostala želvu a nebo moje první zážitky s ní. I když želvu ještě mám, už o ní nepíšu. Ne že by nebyla zábavná, ale zrovna ta moje nemá náladu na mě a ani na ostatní, takže s ní moc času netrávím.

2. Kedy si si založila blog?
Myslím, že tak od jedenácti nebo od deseti. Můj první blog byl o želvě, ten druhý o hrách a pak jsem postupně přesedlala na psaní a vlastní názory, což mohlo být tak před třemi lety. Vystřídala jsem pár blogů, něco kolem pěti. S tím současným jsem vydržela tak rok. Pak jsem smazala všechny články a začala od znova. Někdo si mě taky může pamatovat pod přezdívkou Chiara Povera. Ale tu už nepoužívám. Tu současnou mám radši.

3. Ako si sa dozvedela o serveri blog.cz?
Pamatuji si, jak jsem brouzdala po internetu, hledala něco o psech (v té době jsem moc chtěla psa) a dostala jsem se na blog. Už si nepamatuji ani jak vypadal. Pak jsem se dostala i na blog.cz a rozhodla se, že tohle si vážně nemůžu nechat ujít.

4. Z čoho čerpáš inšpiráciu na články?
Inspiraci ke psaní článků beru téměř všude. Spíš jde o to, o jaký článek se jedná. Když jde o vlastní tvorbu, většinou čerpám ze snů nebo hudby. Namátkou něco pustím a už se mi v hlavě odehrává nějaká scéna. Nejvíc mi pomáhá písnička Red Moon od skupiny Kalafina. Pokud jde o články běžné, čerpám ze svého života nebo z toho, co mě právě nadchlo. Občas je těžké něco takového zformulovat, ale zatím se mi to daří.

5. Vyplývajú nejaké výhody z toho, že si začala blogovať?
Podle mě je výhoda to, že poznám spoustu jiných lidí, i když ne osobně a většinou ani pod jejich pravým jménem. Navíc znám názor na svojí tvorbu, což se teď až tak moc nenosí. Buď se kritika nepíše vůbec, nebo jen občas a někteří autoři jí prostě neunesou. Navíc jsem díky pár blogům poznala několik zajímavých knih.

6. Čo najzaujímavejšie sa ti stalo vďaka tomu, že si začala blogovať?
Tak rozhodně jsem se seznámila s jednou vážně úžasnou osobou. A bez blogu by se to nestalo. Jinak nic zajímavého, jen když mě ve škole požádali o adresu mého blogu. Začala jsem přemýšlet, jestli o něm ví, ale chtějí si to ověřit a nebo prostě chtějí číst něco ode mě. Každopádně jsem jim dala adresu, kterou jsem ale asi dva dny předtím smazala. Na jednu stranu jsem nechtěla natvrdo říct "ne", ale taky se mi nelíbilo, že můj blog čte někdo, kdo mě zná. Už z principu.

7. Našla si si skrz blog.cz aj tzv. virtuálnych priateľov?
Nevím, jestli je přítel to pravé slovo, ale ano. A tímto děkuji Smyle. I když jinak se toho trochu bojím. Na druhé straně mohou sedět různí lidé a já jsem od přírody nedůvěřivý člověk. Už jednou jsem se jednou s úchylem setkala. Ironie byla, že pocházel z Jižní Ameriky. To bylo poprvé, co jsem se rozhodla najít si jako penfrienda rodilého mluvčího. A dopadlo to katastrofálně.

8. Máš nejaké osvedčené rady pre ostatných blogerov?
Myslím, že základ je psát jako člověk, který ví, co je to gramatika. Jistě, někdo je mladý a neví o co jde a každý se někdy překlepne, ale když se v každé větě bude opakovat nějaká stupidní chyba, myslím, že čtenáře to prostě přestane bavit. Další bod je psát o něčem, co vás zajímá. Můžete se nakrásně pokoušet psát to, co zajímá ostatní, ale pokud to vás bude nudit, nikdy nevznikne zajímavý článek.

V najbližšej dobe očakávajte ďalší rozhovor, tentokrát so Samarou Peroxid!

Mary

Síce som včera už pridala narýchlovku jeden článok, no bolo to takpovediac z donútenia :D Teraz mám chuť vypísať sa. Zhrnúť všetko, čo som tento víkend prežila a celé to okoreniť nepodarenými fotkami z výstupu na Žiar. Fakt nie som dobrá fotografka, navyše som fotila len mobil s 3 megapixlovým foťákom :D Ale berme to tak, že všetko je lepšie ako nič. Neviem ako začať, keďže prakticky som snič zaujímavé neprežila :D V sobotu sme mali návštevu. Ale nie obyčajnú. Špeciálnu.

Návštevu, pred ktorou sa moja sestra, mimochodom vysokoškoláčka študujúca ošetrovateľstvo triasla ako osika. Boli to profesori, čo ju učia :D Zistilo sa totiž, že jeden z nich je ocinov veľmi blízky kamarát, spolužiak zo strednej ( stále tvrdím, že svet je malý a aj takéto náhody sa dejú) takže má sestra vďaka tomu skvelú protekciu :) A toľko sa toho obávala. Ale popravde, kebyže si mám ja predstaviť našu fyzikárku sediac u nás v obývačke, ešte ku tomu po priznaní, že je ocinova spolužiačka zo strednej, najskôr by som to psychicky nezniesla. Chápem ju.

Na druhý deň sme si urobili so sesternicou kratšiu prechádzku na Žiar :D ( viem, že som to spomínala už aj v minulom článku, ale bolo to fakt stručné :D ) Naschvál píšem prechádzku, keďže turistikou sa to nazvať nemôže. Je to len pár minút šliapania hore kopcom, navyše ak si vyberiete vhodný chodníček/ cestu, tak vám to ide ako po masle. Počasie nám žičilo a výhľad bol prekrásny, aj keď bolo trochu veterno a my sme mali na vrchole pocit, že nás odfúkne :D Teda aby som bola úprimná- aspoň ja. Rada sa tam vrátim :D Samozrejme, že by to nebola sesternica, kebyže si nechce urobiť novú profilovku na FB a mne nechcela dať pokoj, kým ju aspoň 4 krát neodfotím :D Otrava.

Som jej však neuveriteľne vďačná, pretože nebyť jej , sama by som sa tam nevydala :D Jednak by to bola nuda a za druhé...Najskôr by som netrafila domov a stratila sa niekde :D To by sa na mňa podobalo. Takže teraz prichádza rad na tie chudáčiky nepodarky :) P.S. Ako ste prežili víkend vy? :) Čo máte v pláne na nasledujúce dni?

Včera som sa vrátila z Liptova, opäť som obohatená o pár nových zážitkov. So sesternicou sme si urobili kratšiu túru na Žiar, ak sa mi to v najbližšej dobe podarí, pridám aj nejaké fotky a krásny výhľad na našu osadskú dedinku :) Dneska mám za sebou dosť náročný deň, nehovoriac o tom, že sa musím poslednú dobu ešte viac učiť a zabrať, aby som si stihla poopravovať známky :) Píšem to len preto, že neviem, kedy sa najbližšie ozvem. Navyše som si zbierala pár názorov od nestranných pozorovateľov na tému úsmv. ( potrebné na sighting pre Jass). Ale k veci :)

Určite si už aj ty prežívala pocit, keď si sa s kamarámi len tak bezcieľne potulovala po sídlisku alebo dedine. Na tom samozrejme nieje nič zlé, pokiaľ to robíš z vlastnej vôle a nie z dôvodu, že nemáš ani tušenie, kde by ste mohli zájsť a dobre si podebatiť. V tomto článku prinášam pár osvedčených tipov, všetko odskúšané :) Stačí si len vybrať.

1. Mliečny bar: Neviem, či to ešte vo vašich mestách funguje, no mňa osobne strašne mrzí, že v Bystrici už dlhšiu dobu nefunguje. Mohli ste si tam dať mliečny koktail, palacinky rôzneho druhu a všade naokolo vládla perfektná atmosféra . Navyše vo vzduchu výrili chutné a sladké vône, ktoré to tam akosi zútulňovali a poskytovali vám príjemné prostredie na nerušené klebetenie s kamarátmi.

2. Čajovňa/ kaviareň: Keďže ide o celkom podobné miesta s podobnou atmosférou, spomeniem obe v jednom bode. Ak si vyberiete dobrú čajovňu, za teplý čaj nezaplatíte veľa, v rovnakom prípade ani za kávu v kaviarni, ak teda netúžite po luxuse :D Mne osobne veľmi chutí vanilkové frappé. :) Vyskúšala som ho raz na lyžiarskom, odvtedy som ho už síce ani raz nemala, no aj tak mám doslova "skvelý gurmánsky zážitok" :D

3. Pizzéria a cukráreň: Výborné miesta, kde sa môžete navyše aj najesť. Podľa mňa sa nič nevyrovná kvalitnej , ešte horúcej pizzy. Ku tomu kofolu a viac k šťastiu nepotrebujem :D Fastfoody som nikdy v láske namala, čo sa týka jedla, extra mi tam nikdy nechutilo.

4. Pre tých, čo radi skúšajú niečo nové existujú aj sushi bary. Ja osobne som ešte sushi nejedla, mnoho celebrít to však obľubuje, preto by som ho rada ochutnala :) Z obrázkov to nevyzerá bohvieako chutne, ale človek nikdy nevie, pokiaľ to nevyskúša. Nemám pravdu? :) P.S. Prepáčte za preklepy a pravopisné chyby, celkovo článok je úplne o ničom, len mám za potrebu ozvať sa , keďže neviem, kedy sa najbližšie ukážem na blogu.

Mary

Rozhodla som sa začať robiť rozhovory s ostatnými blogermi :) Princíp je jednoduchý. Každému záujemcovi položím 8 otázok, na ktoré bude musieť odpovedať. Nie sú zložité a keďže ich ani nieje veľa, bolo by fajn na každú otázku odpovedať trochu obšírnejšie. Kto má záujem o rozhovor, stačí sa ozvať do komentov :) Ale dosť bolo rečí. 7. rozhovor v novej rubrike, tentokrát s babou nesúcou meno Mishell Kreys, ktorá vlastní blog na adrese mishellkreys.blog.cz.

Myslela som si, že mať blog bude super. Každý deň som na googli hľadala nejaké tie obrázky v podobe psov, mačiek, animácií a tak. Skoro pri každom otvorení obrázku som sa ocitla na nejakom blogu. Bolo ich neuveriteľne veľa. Tak som si pomyslela, že bude super, kebyže aj ja sa stanem jednou z blogerov a blogeriek.

V júni alebo v júli 2010. Môj prvý blog bol o disney celebritách, názov si už nepamätám. Vtedy som Disney "žrala". Pridávala som naňho skopírované obrázky Miley Cyrus, Seleny Gomez atď. taktiež aj skopírované informácie a novinky o nich. Ale dlho mi to nevydržalo. Asi mesiac som sa mu venovala ale potom som už naňho "zabudla". Neblogovala som asi 5-7 mesiacov, a potom som si založila blog s adresou www.mishell-love.blog.cz, ktorý som mala o sebe. Vznikol 11.2.2011. Vydržal mi asi do mája. Potom som ho napokon zrušila, pretože som chcela s blogovaním skoncovať. Asi o 2 týždne som si založila blog, ktorý som mala s bratrancom. Bol tiež o našom živote , ale ten nám vydržal asi do augusta/septembra. Medzi tým , keď som mala ten blog s bratrancom som si založila blog www.mishellkreys.blog.cz , ktorý je teraz officiálny.Na ten som moc nechodila, nevenovala som sa mu. Ale o našom sa dozvedeli spolužiaci, čo mi naozaj vadilo , pretože som bola rada, keď sme si tam písali čo sme chceli a nechceli sme, aby o ňom hocikto vedel. Potom sme ho zrušili. Urobila som si nový blog www.mishell.blog.cz, ktorý je dnes zrušený. Vydržal mi asi od októbra do 1.1.2012. Potom som ho zrušila. Presunula som sa na www.mishellkreys.blog.cz ( ešte minulý rok) ale na ten som moc nepridávala. Ale 8.1.2012 som na ňom vymazala archív a začala odznova.

Vďaka pokec.sk. Mnoho ľudí zverejňovalo svoju adresu blogu. Neodolala som a spýtala som sa, ako si môžme založiť blog. Potom mi poradili a ja som si ten blog založila. Aj ostatní mi pomáhali. Taktiež mi radili, aké články mám písať, odkiaľ mám čerpať informácie ( mala som blog o tých Disney celebritách) a fotky, a oveľa viac, za čo im nesmierne ďakujem, aj keď už niesme v kontakte.

Ani sama neviem, Blog mám o sebe a svojom živote. Zvyčajne pridám fotky... ale občas , keď sa zastavím na nejakom blogu tak ma napadne námet na článok. Asi začnem písať články na nejaké témy, nesmierne mi to chýba. Asi sa k tomu vrátim. Na rôzne témy som písala na mojom starom blogu.

Myslím si, že áno. Ak sa nudím na internete, idem na blog a čítam si ostatné blogy a komentujem. Aspoň sa neunudím k smrti. Alebo vytváram grafiku pre blogový účel. Či už upravujem fotky, alebo robím niečo na želanie na niekoho blog. Mne ten blog ani moc času nezaberá, blog neberiem ako psiu povinnosť. Pridávam naň kedy sa mi zachce a podľa toho, kedy mám čas. Rada tam prezentujem svoje fotky, či už tie, ktoré som nafotila , alebo na ktorých som s rodinou alebo priateľmi.